Soul

7.12.2001 - 13:50 : Piatok.

A je to tu! Náš posledný deň v Južnej Kórei. Odlet bol naplánovaný na 13 hodinu a mali sme čo robiť, aby sme to stihli!
Ráno sme sa, ako vždy, pobalili a pripravili všetko potrebné na cestu. O 8 hodine sme už boli na miestnom trhu Nandemun market. Mali sme však problém. Nebolo kde zameniť peniaze. Prvé zmenárne otvárajú totiž až o 9 hodine! Dovtedy sme aspoň rýchlo "pobehali" trh, aby sme si vytipovali zaujímavé miesta so zaujímavým tovarom. O 9 hodine sme konečne zamenili naše doláre za kórejské wony a šli nakupovať suveníry.
Tento trh je však skôr trh s oblečením, našťastie, našli sme aj niečo iné.
Ja som si kúpil drevenú sošku mnícha za 6.000 W a ešte nejaké maličkosti. Máme overené, že ceny tu boli naozaj dobré, a preto som rád, že sme vydržali veci nekupovať a nakúpiť ich až tu. Čo sa nám nepodarilo, bola to kúpa kórejskej hrušky, ktorá v Soule bola veľmi drahá, až 1.500-2.000 W. Škoda. V Kyongju sme si ju mohli obstarať za 750 W.
Keď sme suveníry nakúpili, čakala nás už len kúpa kravaty. Nakoniec sme kúpili spolu štyri kravaty za 18.000 W/4 ks., pričom za normálnych podmienok cena jednej kravaty je 5.000 W. Sú naozaj pekné, ale bol veľký problém ich nájsť, pretože obchodník, ktorého sme si včera vyhliadli mal zatvorené. Tak sme sa dostali do časového stresu. Vtedy sme si uvedomili, že už veľa času nazvyš nemáme. Urýchlene sme použili metro, tmavo modrú "lajnu" a po 2-3 zastávkach sme prestúpili na fialovú. Takýmto spôsobom sme sa dostali na Gimpo airport (letisko) a cesta trvala cca 30 minút. Z metra sme bežali na letisko, resp. pred letisko. K nástupišťu č. 3 nám práve prichádzal autobus. Nemusím zdôrazňovať, že keby sme nebežali, lietadlo by sme nestihli! Opäť sme použili obyčajný autobus za 4.000 W, teda nie limuzínu. Cesta na letisko Incheon bola stále doprevádzaná naším napätím. Upokojili sme sa, keď sme zistili, že letisko je vzdialené od predošlého len 30 km. Celkový čas transportu zo Soulu bol cca 60 minút. Keď sme už boli na supermodernom letisku Incheon, do odletu nám ostávala necelá jedna hodina.

Rýchle sme odbavili batožinu, na check-in E 28-29, Air Italia. Neďaleko sa nachádzala zmenáreň, kde sme si kúpili odletovú nálepku za 15.000 W. Bolo možné platiť aj priamo dolármi! Teraz sme už boli pripravení na "boarding", teda pre vstup do lietadla.
Prešli sme pasovou kontrolou, v obchode sme minuli posledné Wony a nstúpili do lietadla. To bolo presne také isté, ako to, s ktorým sme do Soulu prileteli. Tentoraz vidíme viacero voľných miest, lietadlo nie je na 100% vyťažené pasažiermi.
Práve teraz letíme niekde nad Čínou, vo výške okolo 10 tisíc metrov a rýchlosťou okolo 800 km/h. Pohostenie už máme za sebou. Vybral som si mäso s ryžou, okrem toho ananásový džús, červené víno, vodu, kávu, čaj, koláč, arašidy, pečivo s maslom... Dokonalý mix. Bolo to vynikajúce! Druhou alternatívou bola ryba, z ktorej by sme sa až tak asi nenasýtili.
Stewardky sú veľmi milé a sympatické! Dokonca jedna si nás veľmi obľúbila. Doniesla nám nejaké slané pochuťoviny navyše... Keď nám to nestačilo, doniesla druhé. Stále sa pritom usmievala, bolo jej pri nás veľmi smiešne. A keď sme slaného mali dosť, doniesla nám ešte čokoládu, cukríky... a stále sa usmievala... Ako veľa to urobí..., teraz viem, že najlepšie stewardky sú kórejské a vďaka príjemnému letu najlepšou leteckou spoločnosťou je Air Korea!
Teraz už budeme musieť len čakať, kým priletíme do Ríma. Ideme spať. Je síce obed, ale všetci stiahli ochranu na okne a "vytvorili" tmu. Som zvedavý, či dokážem vôbec zaspať.

15:30
Miestny čas. Už nám zostáva len 1 hodina a 30 minút letu do pristátia v Ríme. Doteraz som si trošku pospal, ale viac-menej som bol hore. Pozreli sme si najnovší film Planéta opíc, ktorému som sa potešil. Potom nasledoval ďalší film Rush Hour 2, ktorý u nás v tomto čase nedávali ešte ani v kine. Výborná akčná komédia.
Ale čo je zaujímavé, tak to je to, že teraz letíme inou trasou ako bola tá, keď sme leteli do Soulu. Pod nami sa práve nachádza naše rodné Slovensko! Prelietame nad Vysokými Tatrami, čoskoro nad Banskou Bystricou, smerom na Bratislavu. Ani sme sa nenazdali a preleteli sme ho celé. Ako sme už boli blízko... Videli sme dokonca aj stíhačku. Leteli sme v podstate vedľa seba a pilota určite ani nenapadlo, že v tomto lietadle letia aj dvaja slováci...
Občerstvenie v lietadle bolo opäť skvelé. Tá naša stewardka sa o nás naozaj celú cestu vzorne starala. Možno si s ňou spravíme aj foto.
Dnešný deň nás čaká už len krátko obhliadka nočného Ríma, ale už teraz cítim únavu. Batožiny idú priamo do Prahy, takže budeme mať aspoň voľné ruky. No veď uvidíme...