|
Mokp'o
21:04
Ďalší deň je za nami. Po dlhej ceste vlakom sme sa čoskoro ubytovali.
V podstate naľavo od stanice sa nachádza viacero jogwanov. Náš je celkom
dobrý, hoci sa spí na vyhrievanej podlahe. Samozrejme, že neležíme na
tvrdom... Máme aj vlastnú kúpeľňu a vzhľadom na ponúknutý štandard sme
sa dohodli na neštandardnej cene, t.j. 8.000 W/1 os. Dole, v blízkosti
recepcie, sa nachádza prístroj na zohrievanie a filtrovanie vody. Tak
sme si urobili, ako obyčajne, sáčkovú polievku.
Ešte pred tým sme si prezreli časť mesta. Konečne sme si kúpili aj chlieb
za 1.500 W. Na izbe sme ho potom konzumovali s polievkou, salámou a nakoniec
s džemom. Hotové hody. Človek by ani neveril, ako môže ten chlieb chýbať...
Čo sa týka mesta, najskôr sme z neho neboli veľmi nadšení. Ulice pôsobili
pochmúrne, dokonca boli bez chodníkov. Do takéhoto prostredia sa zakombinovali
ezoterické hlboké zvuky zvonov z miestneho kostola. Horrorová atmosféra.
Kto má rád napätie, tomu návštevu tohoto mesta vrelo odporúčam. A tie
opravárenské dielne..., úplná depresia.
Keď sme sa vracali z našej obchádzky, konečne sme "natrafili"
na centrum s množstvom ľudí. Hneď nám bolo príjemnejšie. Už už sme toto
mesto pomenovali "Death town", teda "Mŕtve mesto".
Teraz sme sa presvedčili, že tomu tak nie je. Zajtra si ho ešte detailnejšie
poprezeráme a vlakom na obed odcestujeme späť do Soulu. Cena študentského
lístka je 13.400 W/1 os., a to je dosť! Hlavne ak si spomeniem aj na odletovú
taxu, ktorej cena je 15.000 W/1 os. Ale čo už? Nejako to zvládneme...
6.12.2001 - 12:48 : Štvrtok.
Smer
Soul! Podobne ako včera, tak aj dnes už sedíme vo vlaku II. triedy. Je
úplne jasné, že náš výlet sa blíži ku koncu. Ale pekne po poriadku...
Aké dojmy vo mne zanechalo mesto Mokp'o? Viac-menej neutrálne pocity.
Zhrnul by som ich do nasledovného záveru: "Kto chce spoznať okolité
ostrovy alebo snáď najväčší ostrov JE-JU (Che-ju) , ten by návštevu tohoto
mesta určite nemal vynechať. Toto miesto je v podstate odrazovým mostíkom
pre ich spoznávanie, keďže sa tu nachádza domáci, ale aj medzinárodný
lodný prístav".
Smerom naľavo od stanice, pozdĺž hlavnej ulice, sledujúc značenie, nachádza
sa tu Internacional Ship Terminal (Medzinárodný lodný prístav). Odtiaľ
plávajú lode aj na spomenutý prekrásny ostrov Che-ju. Ďalej od tohoto
prístavu, smerom naľavo, nachádza sa lodný terminál, ktorý je určený výlučne
pre plavbu po okolitých ostrovoch a ostrovčekoch, resp. v rámci Južnej
Kórey. Mimochodom, ostrovy musia byť naozaj pôsobivé, ale my žiaľ už nemáme
dostatok času. Podstatné je, že sme si prezreli aj túto oblasť západného
pobrežia krajiny a nevynechali sme tak ani pohľad na Žlté more.
Mesto ako prístav je obkolesené dlhým polostrovom, a preto výhľad na nekonečné
more tu vlastne neexistuje. Ľodí, ukotvených v prístavoch, je tu viac
než dosť.
Okrem toho nemôžem nespomenúť pláže, ktoré sa nachádzajú ďalej od mesta,
kde je prostredie pochopiteľne krajšie a čistota vody omnoho lepšia. Ani
tieto letoviská sme si už neprezreli.
Rozhodli sme sa pre miestnu horu, z ktorej je pôsobivý výhľad na celé
mesto, s pohľadom na more.
Keď sme sa vracali na ubytovňu, opäť sme zohnali chlieb za 1.000 W. Konečne
sme poslali aj pohľadnice. Na jednu pohľadnicu, zaslanú letecky, sme potrebovali
známku za 480 W. Pohľadnice samotné sú v Kórei obrovský problém. Ak existujú,
tak predávajú ich v sadách, čo zvyšuje ich cenu. Obchod je obchod.
Na pošte sme mali Internet zadarmo. Rýchlosť bola fantastická, spojenie
prebiehalo satelitnou komunikáciou. Aby sme to nepreháňali, dlho sme sa
tam nezdržali. Šli sme na vlakovú stanicu, kde nám vznikol problém. Lístky
na vlak síce ešte mali, ale len na státie! To už bolo na nás veľa, tak
sme si ich kúpili na neskorší spoj, ktorý má odchod o 12:30. Tu už aspoň
sedíme. Zvyšný čas sme strávili ďalšou prehliadkou mesta a návštevou jednej
pekárne, kde sme si kúpili niečo ako pizzu za 1.000 W. Bolo to veľmi chutné.
Popri tejto činnosti čas prešiel dosť rýchlo a Mokp'o máme zmapované dokonale.
Teraz máme dostatok času, aby sme si oddýchli a postupne spracovali dnešné
zážitky.
Ešte som nespomenul dôležitú informáciu. Pred pár dňami sme si uvedomili,
ako rozoznať, ktorý z domov môže byť vlastne ubytovňa. Podľa nadpisov
to nejde, pretože kórejštine nerozumieme. Je potrebné si všímať však jeden
znak červenej farby, v tvare šálky kávy. Ktorý dom má toto označenie,
už vieme, že sa tam dá ubytovať.
A ešte takú zaujímavosť. Záchody sú všade pomerne čisté. Systém funguje
tak, že ešte pred ich použitím sú naplnené vodou. Keď sa voda spláchne,
záchod všetko vlastne "vcucne" dnu, do potrubia. Po tomto procese
sa záchod opäť naplní čistou vodou.
Doterajšia
cesta vlakom je celkom kľudná. Akurát ma znervózňujú niektorí ľudia, ktorí
tu konzumujú akúsi rybacinu a tá veru nemá veľmi príjemnú aromu. A keď
sa k tomu pridá "mľaskanie" žuvačky s otvorenými ústami, idem
z kože vyskočiť.
Okolitá príroda ma určitým spôsobom harmonizuje. Pôsobí ukľudňujúco. Je
to zaujímavé, ale je takmer všade hornatá. Nížiny tu v podstate ani neexistujú.
A keď sa predsa nejaké nájdu, sú to poväčšine ryžové políčka.
Dosť som sa rozpísal, teraz je čas siesty...
14:30
Už dve hodiny cestovania máme za sebou. Vlak sa stále napĺňa a onedlho
už nebude k dispozícii žiadne voľné miesto. Práve teraz stojíme v meste
Sintaein. V tejto časti Južnej Kórey, neďaleko od západného pobrežia,
sa pohoria strácajú a postupne prechádzajú do rozľahlých rovín. Slnko
nám stále svieti a my v pokoji oddychujeme.
15:45
Vychutnávame si cestu plným dúškom. Spoznávanie štátu z vlaku má svoje
čaro. A práve v tejto oblasti Kórey vidíme na vlastné oči sneh. Nie je
ho veľa, ale stále drží a netopí sa. Počasie je napriek tomu stále výborné.
Naša zastávka Dugye. Už len vydržať do tej 18 hodiny a potom nájsť si
ubytovanie. Aspoň že vieme, v ktorých oblastiach ho máme hľadať.
22:30
Sprchovanie mám už za sebou a nočný spánok ešte len pred sebou.
Keď sme prišli do Soulu, už bola tma. V zime sa tu stmieva tak rýchlo
ako u nás na Slovensku. Hostel sme hľadali v blízkosti stanice. Niektoré
boli naozaj strašné. Neubytoval by som sa tam ani zadarmo! Buď mali rozbité
okná alebo boli hrozne špinavé. Nakoniec sme našli super hostel, neďaleko
hotela Hilton. Majiteľka bola ale absolútne neoblomná. Či sme chceli alebo
nie, nakoniec sme museli zaplatiť 25.000 W/1 os./1 noc. Už sme síce vedeli,
že cena hostelov v inej štvrti je len 20.000 W, ale museli by sme použiť
metro a spolu s dopravou by nás to nakoniec stálo rovnako. Okrem toho
nás majiteľka spolu s manželom pozvali k sebe, kde nám dali ochutnať z
typickej kórejskej kuchyne! Postupne sme jedli našu sáčkovú polievku,
ktorú nám dochutili na kórejský spôsob, potom kimchi a nakoniec zásobili
nás tromi mandarinkami každého. Nakoniec sme vlastne ušetrili. Naozaj,
nie všetko drahé je drahé a nie všetko lacné je lacné. Len netreba podľahnúť
panike. Taktiež musím zdôrazniť, že hostel je veľmi čistý a izba snáď
najväčšia, akú sme v Kórei kedy mali. Zajtra by sme chceli peniaze zameniť,
dnes večer sa nám to už nepodarilo. V hoteli Hilton síce zmenáreň bola,
ale kurz bol absolútne nadhodený. Ani sme sa tam necítili veľmi príjemne,
predsa išlo o miesto určené pre "smotánku".
Zajtra by sme chceli ešte urobiť nákup nejakých darčekov. Dúfam, že to
ešte stihneme. Neďaleko sa nachádza známy trh, takže to nebudeme mať až
tak ďaleko. Veľmi nás zaujali kravaty, ktoré sú už uviazané a použije
ich každý bez toho, aby potreboval vedieť zaväzovať kravaty. Veľmi praktické,
výborný mechanizmus. Sú dokonca aj veľmi pekné.
|
|