Pusan

23:26
Ani neviem ako, no pomerne rýchlo sme si našli ubytovanie. Smerom naľavo od železničnej stanice sa nachádza motel Monaco. Kontakt sme dostali v informačnom centre pre turistov, ktorý sa nachádza priamo pred vlakovou stanicou. Ubytovanie sme potom už našli ľahko, no cena na jednu noc bola pre nás vysoká, 25.000 W/2os. Teraz nastal čas na naše schopnosti, aby sme zapôsobili a nejakým spôsobom ovplyvnili hoteliera v náš prospech. Pýtali sme sa, či nemá niečo lacnejšie, že potrebujeme izbu len na jednu noc, že sme študenti, že... Podarilo sa nám ho nakoniec presvedčiť a zaplatili sme 20.000 W/2os., pričom sa platí vždy dopredu!
Izba je čistá, priestranná a voňavá. Podobne tak aj kúpeľňa a čo je hlavné, že je tu aj teplo. K dispozícii máme TV a video. Na chodbe sa nachádza sada videokaziet rôzneho žánru.
Po ubytovaní sme sa vybrali do ulíc mesta Pusan. Už na prvý pohľad sa zdá, že to bude veľmi pekné prímorské mesto, no žiaľ dnešné počasie mu k tomuto "imidžu" nedopomohlo. Ako sme sa tak prechádzali, oslovili nás v podchode metra (kde je mimochodom množstvo obchodov, predavačov a ľudí vôbec) tri sympatické mladé dievčatá, študentky. Tu je to pomerne častý jav. Obdobne je tomu aj tak v prípade ruských nápisoch na obchodoch! Občanov ruskej národnosti je tu naozaj "požehnane" a ich pracovná činnosť je zameraná do mnohých oblastí ako legálnych, tak pravdepodobne aj nelegálnych. Ale späť k študentkám... Poprosili nás, či by sme sa s nimi nemohli vyfotiť, že či máme čas. Prečo by aj nie? Rozhodli sme sa, že tejto požiadavke vyhovieme, však možno jeden exemplár fotky nám aj zašlú. Ešte pred samotným kontaktom, keď prechádzali okolo nás, tak sa usmievali a "prerástlo" to až do smiechu. Rasťo si myslel, že to kvôli mne, lebo som mal pršiplášť a vraj som v ňom smiešne vyzeral. Ale tak to teda nebolo! Ten smiech bol spôsobený tým, že konečne nejakých turistov aj stretli a dokonca práve vtedy, keď to aj potrebovali. Tak sme spolu vyšli von z podchodu a neďaleko sa nachádzalo fotografické štúdio. Tam nás spolu vyfotili a vyplnili sme ich dotazník. Všetky boli zlaté a snažili sa o konverzáciu v angličtine. Dokonca za odmenu nám doniesli aj kávu v plechovke, čo sa nám hodilo, pretože sme sa potrebovali zahriať. Okrem toho tá káva bola i veľmi chutná. Dohodli sme sa, že by nám mali dievčatá jednu kópiu fotografie zaslať domov na moju adresu, takže uvidíme. Keď sme sa rozlúčili, kúpili sme si jedno tofu (syr) na špajdly za 300 W/1ks. Je to celkom chutné jedlo, ale nenasýtilo nás dostatočne. Potrebovali sme dať domov vedieť, že sme v poriadku, takže sme išli do PC baru, kde jedna hodina na Internete opäť stála 1.000 W. Všade sa na nás len pozerali, boli sme pre miestnych obyvateľov zaujímaví. No čo už? Asi tu nechodí tak veľa turistov ako do Soulu. Stali sme sa príjemnou atrakciou.
Už zajtra však odchádzame. Ráno by sme ešte chceli stihnúť rybí trh a potom vlak do Chinju. Dúfame, že sa nám to podarí.

4.12.2001 - 9:45 : Utorok.

Ako ten čas ale letí?! Ráno sme vstali pomerne skoro. Chceli sme totiž stihnúť jednu z atrakcií Pusanu, rybí trh. Dostali sme sa tam metrom (3 zastávky od stanice) s cieľovou stanicou Jagalchi. To čo sme videli, bolo prinajmenšom zaujímavé. Bolo nádherné slnečné a teplé počasie. To nás optimisticky naladilo. Trh sa nachádza priamo pri mori. Z tohoto miesta sme mali fantastický výhľad na lodný prístav, ale aj moderné budovy Pusanu, ktoré "stúpajú" do kopcov, keďže toto mesto leží akoby v údolí obkolesujúcom horskými výbežkami vrchov. A to množstvo rýb, od výmyslu sveta! Veru, oplatí sa to vidieť na vlastné oči. Práve tu som sa prvýkrát v živote dotkol žraloka, pochopiteľne mŕtveho. Napriek tomu vyzeral živo. Niet divu, veď tento žralok bol čerstvým úlovkom. Život rybárov tu začína veľmi skoro ráno, niekto by povedal, že ešte v noci. Už o šiestej hodine rannej vykladajú lovci rýb svoje prvé úlovky, aby obchodníci mali čo predávať. Skvelá atmosféra, je to niečo nové, s čím som sa v živote nestretol. Naozaj, Pusan je fantastické mesto! Veľmi ľutujeme, že musíme ísť tak skoro preč. Keby sa dalo, určite by sa tu oplatilo stráviť ešte minimálne jeden deň. A v lete ešte aj viac... Sú tu totiž nádherné rozsiahle piesočné pláže a celé mesto mi architektúrou a zasadením do prostredia pripomína Brazílske Rio de Janeiro.
Uvažovali sme ešte nad Pusanskou vežou, ale po zrelej úvahe sme tento nápad zavrhli. Za všetkým sme videli jeden spoločný menovateľ, t.j. nedostatok času. Za 45 minút nám odchádzal vlak. Rýchlo sme bežali pre batožiny do motela a odtiaľ ihneď na železničnú stanicu. Tá je mimochodom veľmi moderná a trojposchodová. Dokonca sú tam k dispozícii tie najmodernejšie počítače s kvalitnými veľkými monitormi, a to všetko pre bežné použitie pasažierov! Kto potrebuje nejaké informácie z internetu, vôbec s tým nemá problém. Chcel by som vidieť, ako dlho by vydržali v takomto stave (nezničené) u nás, na Slovensku.
Na 2. poschodí sme si kúpili lístok do Jinju (Chinju). ISIC karta nám zabezpečila cenu 4.800 W/1os., bez nej by to stálo o "niečo" viac, 9.800 W/1os. V našej novej lokalite plánujeme stráviť jednu noc.
Práve teraz cestujeme vo vlaku druhou triedou a príchod máme 11:58. Odchod bol o 22.11.2001 - 9:20.
Jinju je 350 tisícové mesto, s viacerými historickými pamiatkami. Pre nás je ale dôležité to, že odtiaľ by sme chceli navštíviť zaujímavú atrakciu Nanae bridge, ktorý sa nápadne podobá mostu v San Franciscu. Na druhý deň by sme šli dole k ostrovom, kde sa nachádzajú skvelo zachovalé stopy dinosaurov ako aj rôzne fosílie a pod. Už sa veľmi tešíme. Ale to sú zatiaľ len plány, uvidíme aká bude realita.