JUŽNÁ KÓREA, Soul

24.11.2001 - 6:05 : Sobota.

Taký čas je u nás doma, na Slovensku. No tu je až 8 hodinový časový posun. Noc bola kľudná, príjemná. Výborne som si pospal a aj preto čas plynul omnoho rýchlejšie. Ráno sme sa v lietadle naraňajkovali, ochutnali sme fantastickú omeletu s džúsom. Musíme predsa nabrať dostatok energie, budeme to potrebovať.
Momentálne prelietame nad Žltým morom, opúšťame Čínu. Dostali sme aj registračnú kartu príchodu a odchodu. Tú už máme ale vyplnenú. Čaká nás len pristátie na jednom z najmodernejších letísk na svete, v Incheone, neďaleko hlavného mesta Soul.
Podľa jedného časopisu, ktorý bol k dispozícii v lietadle, som sa dozvedel, že cesta z letiska do Soulu trvá cca 70 min. Existuje viacero možností transferu do mesta:

Z danej ponuky uvažujeme nad použitím autobusu ako dopravného prostriedku. Dúfajme, že pôjde...

(Časový posun)...

17:00
V Európe je ešte len ráno a tu sa nám už deň postupne končí. Konečne už sedíme v autobuse do Soulu, resp. na letisko GIMPO. Náš autobus odchádza z nástupišťa GA (z GB idú autobusy priamo do Soulu, k City Hall zo 5.500 KRW) a cena lístka je 4.000 KRW (dalej už len W). Zvyšok cesty prejdeme metrom, ktoré stojí len 600 W. Jednoducho využijeme tú najlacnejšiu alternatívu ako sa dostať z letiska do hlavného mesta Južnej Kórey.
Letisko Incheon je obrovské, ale dá sa v ňom dobre orientovať. V hale sa nachádza aj informačná kancelária, kde zadarmo môžete dostať množstvo praktických a turistických informácií aj v angličtine. Tých brožúrok je tak veľa, že viacej Vám pri spoznávaní Kórey ani nebude treba.
Vyhliadli sme si telefón, aby sme zavolali našej kamarátke, ktorú ešte doteraz osobne nepoznáme. Lokálny hovor, ktorý trval cca 3 minúty, nás stál 100 W. Je to celkom lacné, cca 4 Sk v prepočte. Všetko prebehlo tak ako malo, takže sme spokojní. Aj batožiny máme v poriadku. Ide len o to, kde a ako sa s našou hostiteľkou stretneme?
Čo sa týka cesty autobusom, tá je veľmi zaujímavá. Pozdĺž cesty tu rastú také vysoké stromy bonsajovitého typu. Letisko leží na polostrove až ostrove, jednotlivé časti pevniny sú spojené dlhým mostom ponad more. Prechádzame štvorprúdovou dialnicou a šoskoro už budeme na druhom letisku.

21:30
Konečne sme už ubytovaní v príjemnom prostredí malebného, no útulného rodinného domčeka, ktorý nám "poskytol" jedlo znamenitej chuti (hríbovú polievku, ryžu s vyprážanými kuracími stehienkami). Okrem toho sme naozaj radi, že sme sa mohli po dlhej ceste osprchovať a umyť. Toto všetko bolo možné len vďaka sestre nášho kamaráta Ruda z Lučenca. Ďakujeme! Naozaj nám to pomohlo.
A aby som nezabudol! Na hlavnom medzinárodnom letisku Incheon sa nastupuje do autobusov tak, že vedľa zastávky je pokladník, od ktorého lístok kúpite a s ním aj potom vstúpite do autobusu. Čo sa týka cesty sem do mesta, z autobusu sme vystúpili na letisku GIMPO. Hneď pred nami bol podchod na metro. Kým sme tam prebehli, trošku sme aj zmokli, pretože Kórea nás privítala daždivým počasím. Ďalej sme postupovali pomerne dlhú cestu podchodom, kým sme sa konečne k tomu metru aj dostali. Mne sa metro javilo podobné tomu, čo premáva v Budapešti alebo v Prahe, ale je asi väčšie a širšie. Samozrejme, Soul sa môže pochváliť až deviatimi úrovňami metra, čím sa toto metro zaraďuje medzi najväčšie na svete, ak nie je dokonca najväčšie.
Naším cieľom bola zastávka HANNAN a aby sme sa tam dostali, museli sme prestupovať až trikrát. Celá cesta však stála 700 W, teda nie 600 W (t.j. cena za metro len v rámci mesta). Ale to nič. Prestupovali sme dokonca na také metro, čo sa náramne podobalo na vlak. Asi preto, že časť jazdy metra bola nad podzemím. Bolo však škaredé počasie a tma, takže sme výhľad z metra na mesto nemali postačujúci. Však nič, uvidíme to zajtra.
Naši hostitelia odišli na česko-slovenské stretnutie a my, teraz už dobre najedení, ideme spať.

25.11.2001 - 26.11.2001 - 1:30 : Nedeľa - Pondelok.

Je hlboká noc, resp. veľmi skoré ráno... Dnešný deň bol plný na zážitky a nové skúsenosti. Bolo toho veľa, ani som nemal čas si niečo zapísať v priebehu dňa, až teraz.
Rozhodli sme sa navštíviť dva hlavné Soulské paláce. Nateraz, našou sprievodkyňou bola naša hostiteľka, Edita.
Prvý palác sa volal Chandeokgung. V rámci prehliadky tohoto paláca sme navštívili aj známu kráľovskú záhradu Huwon (Secret garden). Typická ázijská architektúra. Toto som si želal vidieť, naozaj sa to oplatí.
Druhý palác, Changgysonggung (ako sa to len zložito píše a aj vyslovuje..., jazyk si idem dolámať...) architektonicky sa ponášal na ten prvý. Ale ako sme sa sem dostali? Metrom predsa! Nastúpili sme na slávnej americkej ulici Itaewon. Tu človek bežne vidí turistov z celého sveta, ale tiež množstvo amerických vojakov, ktorí majú neďaleko vojenskú základňu. Očividne je im tu dobre, zvykli si a pokiaľ viem, ani nemajú záujem o zmenu prostredia. Sú strážcami bezpečia Južnej Kórey pred nepokojnou Severnou Kóreou. V súčasnosti asi až také opodstatnenie nemajú. Na spomenutej ulici je množstvo obchodov, či obchodíkov, zmenární, barov, karooke show a reštaurácií. V noci toto mieste žije čulým nočným životom. Nie je zvláštnosťou vidieť erotické kluby a vypočuť si všemožné sexuálne ponuky od prostitútok ako ázijských, tak isto v hojnom počte aj ruských. Taký je už tu život...
Ale poďme späť. Čo sa týka prvého polácu, veľmi ma zaujal. Hlavne preto, lebo niečo podobné som ešte v živote, na vlastné oči, nevidel. Len v televízii... Z paláca bol pekný výhľad na hory, ktoré obkolesujú Soul. Prehliadka pamätihodnosti trvala cca 1:30 a vstupné stálo okolo 2.200 W (t.j. 80-90 Sk). Videli sme na vlastné oči, ako žili miestni "králi", predstavitelia dynastií a ich služobníctvo. V chráme boli veľké priestory, no budovy postavené v tradičnom štýle až také veľké neboli. Dominovali pestré farby, hlavne v kombinovanej bordovej a zelenej. Taktiež samotná záhrada bola zaujímavá, hlavne keď sme prechádzali popod bránový oblúk NIKDY NEKONČIACA MLADOSŤ. Ale pravda je taká, že každý, kto tadiaľ prešiel, zostarol... aj keď len o jednu sekundu...
Urobili sme niekoľko fotiek a rozhodli sme sa pre návštevu druhého, už spomenutého chrámu. Zistili sme, že sa dosť podobajú. Vraj aj ostatné chrámy v celej Južnej Kórei sú dosť navzájom podobné. Nechajme sa prekvapiť. Vstupné ale už bolo výrazne nižšie, len 700 W.
Po prehliadke sme sa prechádzali mestom, popri Ministerstve zahraničných vecí tejto krajiny. Išlo o frekventovanú oblasť, s výškovými mrakodrapmi, na ktorých boli umiestnené obrovské obrazovky vysielajúce rôzne klipy, reklamy a pod. Nakoniec sme naše putovanie ukončili v miestnej reštaurácii. Každý sa dobre najedol, každý mal vlastnú špecialitu na konzumáciu. Súčasťou jedla bola aj známa a typická kórejská strava, neskutočne štiplavá kimchy (vôbec- obyvatelia Kórey majú vo veľkej obľube pálivé jedlá). Jedlo ale bolo skutočne výborné!
Osvetlené mesto "dýchalo" fantastickou modernou atmosférou. Frekventovaná doprava, neskutočné množstvo ľudí, stánky, reštaurácie, obchody...
Keď sme sa už vrátili do nášho dočasného bydliska, rozhodli sme sa ešte raz navštívit Itaewon. Tým, že sa tu nachádzajú viacerí cudzinci, tak aj ceny sú o niečo vyššie ako v ostatných častiach Soulu. Čo sa tu ale celkom oplatí, tak to je meniť jeny, doláre, či marky (teraz už euro), keďže výmenné kurzy sú priaznivé. V Kórei však nie sú veľmi velké odchýlky v kurzoch, je teda celkom jedno, či si peniaze meníte na stanici, na letisku alebo v meste. Ale niekedy je problém nájsť v správnom čase zmenáreň...
Tak sme sa prechádzali, "nasávali" ten pravý nočný život. A teraz sa ešte čudujem, že som stále hore. Stihli sme si aj naplánovať ďalší cieľ našej cesty. Máme sa na čo tešíť. Ale teraz už vážne idem spať...

26.11.2001 - 23:00 : Pondelok.

Ako je to možné? Opäť som v priebehu dňa nestihol nič napísať! Čo sa dá ale robiť, keď je tu taký uponáhlaný životný štýl? Musíme sa prispôsobiť, no nie?
Dnešný deň sme mali samostatný program, keďže dnes mal priletieť aj brat našej hostiteľky, Rudo. Už aj došiel a momentálne spí. Veru, ani sa mu nečudujem..., ten 10 hodinový let dá každému zabrať, to je isté.
Ráno sme ešte trošku dospali nedospané, bolo až 11 hodín, keď sme vstali. To určite robí ten posun. Výborne sme sa naraňajkovali, a potom sme si to už namierili do mesta.
Šli sme pozrieť štvrť Seongbuk-gu a Jongno-gu. V tejto štvrti, neďaleko zastávky metra Angkuk sa nachádzajú tri lacné ubytovne. Sú naozaj dobre udržiavané, v peknom prostredí. My sme si zvolili Hanhung-jang Yögwan. Izba na jednu noc, s farebným televízorom a madracou stojí 10.000 W/1os., t.j. cca 400 Sk. V Soule je to prinajmenšom výborná cena. Izba s normálnou postelou stála 12.500 W/1os. Obidve izby mali vlastnú a čistú kúpelňu. Možno zajtra sa tam ubytujeme, ale to je zatiaľ len predpoklad.

Potom sme si to namierili do štvrti, kde sa nachádza tzv. Millenium Placza, tzv. Jongno Tower. Nádherná výšková budova. Rýchlovýťahom sme sa vyviezli až hore, na posledné poschodie. Odtiaľ bol fantastický pohľad na Soul. Super! Hore sa nachádza reštaurácia, takže sme sa sem dostali zadarmo. Ja som využil aj miestne WC, ktoré bolo absolútne čisté. Čo je naozaj dobré a potešiteľné, hygienické zariadenia v Južnej Kórei sú úplne zadarmo.
Keď sme sa dostatočne nasýtili pohľadom na rušné ulice tejto obrovskej metropoly, zišli sme dole, kde sa nachádza mnoho moderných obchodov a reštaurácií. Potom sme pokračovali v spoznávaní tejto mrakodrapovej štvrti 12 milónového hlavného mesta. Navštívili sme supermoderný obchodný dom Lotte, historickú City Hall, vlakovú stanicu Soulu, či miestny, veľmi známy Namdaemun market. Hlavnou atrakciou dňa mal byť výstup na Soul Tower, výhliadkovú vež, ktorá je údajne tretia najvyššia na svete. Kým sme sa k nej dostali, museli sme zdolať dlhé stúpanie, keďže sa nachádza na kopci, ktorý akoby bol umiestnený v strede mesta. Bolo to dosť náročné, keďže sme peškovali. Existuje aj pohodlnejšia možnosť, lanovkou. Ale pokiaľ vládzeme, nie sme odkázaní na jej použitie. Nemusím hádam ani zdôrazňovať, aký prekrásny výhľad, na všetky svetové strany, sa nám naskytol. Tam som to uvidel. Ten pravý, ničím nefalšovaný supermoderný Soul! Všade naokolo elegantné mrakodrapy, štvrte pripomínajúce Manhattan v New Yorku. Naozaj, odporúčam prežiť tento zážitok na vlastné oči. Moja rada znie - kto by chcel vidieť Japonsko, ale nemá na to dostatok financií (Japonsko je najdrahšia krajina na svete), nech navštívi Soul! Kto chce vidieť New York a nedostane víza, nech príde obdivovať Soul! A skutočne, Soul ponúka všetko, čo moderné veľkomesto ponúknuť vie.
Súbežne s touto úvahou som naďalej obdivoval panorámu mesta. A ten pohľad na neďaleký ostrov, približne v centre mesta... Nachádza sa tam najkrajší kórejský mrakodrap. Volá sa KLI 63 Building, niečo ako osamotená dvojička v Big Apple. Túto budovu máme v pláne navštíviť zajtra.
Aby som však nezabudol. Vstupné do tejto výhliadkovej veže bolo 2.500W pre študentov, resp. 3.000W pre dospelých.
Po tejto prehliadke sme zišli dole, sadli si na metro, aby sme navštívili známy Olympijsky park. Ten sa nachádzal na druhej strane rieky, pretekajúcou týmto mestom. Čakala nás dlhá cesta v rámci mesta metrom. Keď sme vystúpili a dostatočne sa zorientovali, prešli sme celý areál krížom-krážom. Ešte stále tam horel oheň z Olympiády, plameň mieru. Nemôžem nespomenúť, ako sme skoro zablúdili v tejto časti mesta. Stalo sa to tak, že sme sa rozhodli prejsť peši celú túto oblasť, len sme nedomysleli veľké vzdialenosti, ktoré tu sú. Nakoniec to ale dobre dopadlo a keďže už bolo neskoro večer, šli sme späť domov. Zajtra ale pokračujeme!

27.11.2001 : Utorok.

Práve teraz sa nachádzame na stanici v Soule, tzv. Express bus terminal. Rozhodli sme sa ešte dnes odcestovať nočným spojom do Sokcho, ktorý je vzdialený asi 302 km od Soulu. V danej lokalite sa nachádza prekrásny národný park, skvost Južnej Kórey. Je známy ako Soroksan National Park.
Týmto naším rozhodnutím ušetríme, hoci lístok stál až 20.800 W, t.j. asi 800 Sk. Denný je samozrejme lacnejší, ale keď k nemu pripočítame cenu za ubytovanie, bolo by to nakoniec predsa trošku drahšie. Takto aspoň ušetríme čas.
O cestujúcich je tu naozaj dostatočne postarané. Dokonca nám v čakárni vyhráva televízor a ... Dokážeme sa s prehľadom orientovať, samotná stanica sa nachádza presne nad zastávkou metra. A aby som nezabudol! V metre sa určite nikdo nestratí. Okrem miestneho jazyka sa tu bežne stretnete s jazykom anglickým, čo nám veľmi dopomohlo k sprehľadneniu dopravného systému.
Teraz sa začína tá pravá cesta samostatnosti, individuálnej turistiky po ďalších častiach Južnej Kórey! Predpokladám, že v Sokcho by sme mali byť okolo 5 hodiny rannej, čo by nebolo až také zlé...
A ako sme strávili dnešný deň? Kamarát Rudo nás zobudil pomerne skoro ráno, takže sme už nespali tak dlho, ako predošlé dni. Už o 9:00 sme boli aktívni a celkom dobre vyspatí. Konečne! Opäť sme sa výborne najedli a "vyrazili" do ulíc.
Metrom za 1.100 W/1os. sme sa dostali do 40 km vzdialeného Suwonu, historického "mestačka" s 1 miliónom obyvateľov.